Vysokotlakový čistič si dnes požičia každý. Problém nie je v stroji — je v tom, že škoda z nesprávneho postupu nie je vidieť hneď.
Chyba č. 1: úzka tryska príliš blízko
Bodová tryska držaná desať centimetrov nad dlažbou dokáže vyrezať do betónu ryhu. Vidno to ako svetlejšie pruhy v smere pohybu. Povrch je narušený, dlažba odteraz saje vodu rýchlejšie a špina sa v nej drží viac než predtým.
Používajte plošný rotačný nástavec a držte konštantnú vzdialenosť. Rozdiel v čase je asi 20 %, rozdiel vo výsledku je zásadný.
Chyba č. 2: nedoplnený škárovací piesok
Toto je najdrahšia chyba. Tlaková voda vymyje piesok zo škár — to je nevyhnutné a nedá sa tomu vyhnúť. Piesok však drží dlažbu na mieste a rozkladá zaťaženie.
Ak sa nedoplní, dlažba sa začne posúvať a v priebehu roka až dvoch sa objavia prepadnuté miesta a rozjazdené škáry. Oprava stojí niekoľkonásobok toho, čo stálo čistenie.
Po každom tlakovom čistení doplňte kremičitý piesok do škár a zametajte ho, kým škáry nie sú plné po okraj.
Chyba č. 3: kyselina na zelený povlak
Kyselinové prostriedky odstránia riasy rýchlo a spoľahlivo. Zároveň narušia cementové spojivo v povrchovej vrstve betónu. Dlažba potom bledne, práši sa z nej a v priebehu pár sezón stráca farbu.
Na riasy a mach používajte prostriedok na to určený, nechajte ho pôsobiť podľa návodu a až potom oplachujte.
Chyba č. 4: rovnaký postup na každý materiál
Prírodný kameň, drevo a betón znášajú úplne iný tlak. Drevená terasa vyčistená ako betón bude po zaschnutí zdvihnutá do triesok. Vždy začnite na skúšobnom mieste, ktoré nie je na očiach.
Kedy má zmysel volať niekoho
Ak máte plochu do 30 m², betónovú dlažbu a čas, zvládnete to sami — len nezabudnite na piesok. Pri veľkých plochách, prírodnom kameni, fasádach alebo tam, kde je zelený povlak dlhodobý problém, je rozdiel v technike aj v chémii dosť veľký na to, aby sa oplatilo.